Piatok sa niesol v znamení krátkych letných búrok, ktoré sa striedali s typickými „pohoďáckymi“ horúčavami. Na hlavnom stage-i ako prvý vystúpili Vrbovskí víťazi, Branuško Jobus (spev a „hajzlový kopák“) spolu s jeho „pánom bratom“
Andrejom Budislavom Jobusom, špecialista cez bizarné, prevažne dýchacie hudobné nástroje, ktoré zhotovuje zásadne len z umelohmotných rúrok, rúr, hadíc, plastikových fliaš a starého vysávača, udalosť Pohody využili na krst svojho CD/DVD.
Kapela Billy Barman takisto nesklamala a odohrala jeden zo svojich pohodových špeciálov, na ktorý sa kvalitne vyskákala a vypotila masa ľudí, no ako už bolo spomenuté, divoká letná búrka ku koncu odohnala masy spod pódia, až na pár podgurážených a zábavy chtivých fanúšikov.

Možno trochu škoda, že koncert Korben Dallas a Vec + Valihora sa prekrývali, no Veca síce spolu s kapelou Zlokot bolo možné zastihnúť aj v sobotnú noc na Silent Disco. Ako sa dalo čakať, prišla aj búrka číslo dva, ktorá pre zmenu mierne narušila koncert Banjo Band Ivana Mládka a jeho hit Jóžin z Bážin síce zaznel, ale už počas búrky.

O 18:20 zahrali dánski divočáci When Saints Go Machine, ktorí po ukončení vystúpenia na najväčšom dánskom festivale Roskilde nestihli lietadlo, čo im odsunulo ich príchod na Slovensko o niekoľko hodín. Ako sa aj vyjadril spevák na adresu komplikácií, ktoré sa im stali na letisku : „Povedali sme si že, napriek všetkému, čo sa nám dnes stalo, tento koncert dáme a ak to dáme dnes, tak to dáme hocikedy.“ Sympatického klávesáka, Jonasa Kentona, sme mali tú česť vyspovedať.

Rozhovor s When Saints Go Machine:
Ahoj Jonas, tak ako sa vám tu zatiaľ páči? Ako sa cítite? „Väčšina z nás v súčastnosti prekonáva chrípku, nádchu a tiež žalúdočné problémy, keďže cestujeme skoro priamo z dánskeho festivalu Roskilde. Veľa sme tam toho popili a tým pádom náš imunitný systém...sa niekde schováva. Na Pohode sa nám, ale zatiaľ naozaj páči, je tu naozaj veľmi pekne, no ešte sme toho veľa nevideli, keďže sme zmeškali náš let na Slovensko a museli ísť na ďalší.“
Ostávate tu na noc? Pôjdete si pozrieť nejaké koncerty? „Bohužiaľ nie, ideme domov lebo naozaj si potrebujeme pospať, vstávali sme veľmi skoro, okolo 5
hodiny ráno, ale vyzerá to tu naozaj krásne. Ráno letíme do Dánska a hráme na ďalšom festivale v Dánsku, priamo pri mori, čo by mal byť tiež pekný zážitok, ak vyjde dobré počasie.“
Čo bude potom, chystáte sa vydať niečo nové? Pracujete na niečom? „V skutočnosti nemáme momentálne presný dátum, kedy by sme chceli s niečím vyjsť, ale pracujeme na nejakých veciach, len nevieme kedy to dokončíme lebo proces robenia hudby u nás v kapele je naozaj chaotický a nikto z nás nevie, kedy je niečo skoro hotové alebo úplne hotové.
Hráme na mnohých dánskych festivaloch a máme asi 10 zahraničných, väčšinou sa to strieda, hráme jeden gig v Dánsku, jeden mimo, je to vcelku rušné leto, ale nie príliš, možno, že je čas spraviť nejaké nové piesne.“
Ako sa vám hralo na Pohode? „Myslím, že keď sme hrali, atmosféra bola naozaj dobrá, bolo vidno, že ľudia sem prišli naozaj kvôli hudbe. Niekedy, keď hráme tak je vidno, že niekto ani poriadne nevníma, že hráme a čo hráme...Tu bolo vidno, že každý bol naozaj zaujatí do našej hudby. Myslím, že zatiaľ sa mi tento festival veľmi pozdáva z hľadiska typu obecenstva.“

Prišiel by si aj o rok? „Samozrejme. A aj dnes by som veľmi rád ostal, ale ráno odlietame.“
Koho by si si rád pozrel keby ostaneš dlhšie? „Rád by som si pozrel Tricky, včera hrali Tame Impala a neskôr v noci by som šiel na nejaký dobrý house, možno Moderat.“
Akú pesničku by si zahral pre Ježiša, keby zišiel dolu na zem? „Netuším, to je naozaj veľmi zložitá otázka. Keby prišiel, tak by som bol v prvom rade naozaj prekvapený a šokovaný. Naozaj neviem...keby som bol DJ, tak by som mu možno zahral nejakú šialenú disco hudbu.“
Neznáša more, pochádza z Ameriky, z ktorej sa loďou doplavil do Dánska a volá sa Štefan. Aj takto by sa dal jednou vetou v skratke definovať vznik interpretovho umeleckého mena – Seasick Steve. O 19:00 to na hlavnom pódiu všetkým ukázal 60-tnik z amerického stredozápadu, momentálne žijúci v Nórsku, ktorý sa svojej vlastnej kariére začal profesionálne venovať nie až tak dávno. Tento umelec za doprovodu bubeníka a svojpomocne vyrobených strunových nástrojov predviedol pravé country, ako ho nepoznáme ani z filmov. Tak isto o 19:00 sa na Visegrad stage predviedli slovenskí Fallgrap. Fallgrapp je elektroakustický projekt, ktorý nám podobne, ako viacerých mladých muzikantov zapĺňajúcich hudobnú dieru na slovenskom trhu, priniesol minulý rok. Táto 8-členná zostava spája elektroniku s husľovým triom, perkusiami, bicím nástrojom, gitarou a vokálom. V sobotný večer zahrali aj očakávaný Moderat a Azealia Banks a celé to zaklincoval ružovobradý Travis, ktorý predviedol naozaj krásny, melancholický koncert, na ktorom zahral aj jeho najväčšie hity, ako Closer, Why Does It Alway Rain On me alebo Sing. Travis si priamo z pódia slovenské 20 tisícové
publikum, ktoré s ním jeho hity poctivo odspievalo, viditeľne úprimne a dojato pochvaľoval.

Pokročilejšou nočnou hodinou si na letisku zahrali aj Modeselektor a publikum vniesli do deja berlínskej elektroniky. Britský East India Youth, označovaný za jeden z najväčších talentov eletronickej scény, so svojím podmanivým spevom doplneným o elektronické prvky na Európa stage-i, ľudí rozvlnil asi tak, ako to toto leto dokázal na letisku len on.
B-complex, vlastným menom Matúš Lenický je slovenský drum and bassový DJ a producent z Bratislavy. Svoju hudobnú kariéru začal v roku 1996 ako 12-ročný, kedy ho zaujal hardcore, trance a psytrance. V roku 2008 ho objavil Tony Colman z Hospital Records. V súčasnosti pripravuje svoje nové EP pod záštitou známeho nemeckého labelu Santorin. Na Pohode sa nám Maťa pred jeho piatkovým vystúpením podarilo odchytiť a prehodiť s ním pár slov.


Rozhovor s B-complexom:
Ahoj Matúš, ako sa máš? Ako sa ti to tu tento rok pozdáva alebo nepozdáva?
„Na Pohode, jedine v pohode. Je tu veľa kamošov, je tu dobrá hudba, dobré jedlo a ešte aj počasie mi vyhovuje viac, ako keď je tu 40 stupňov Celzia a nedá sa dýchať.“
Čo sa ti páči na Pohode najviac?
„Pohoda sa mi páči svojím duchom, že nie je urobená s cieľom mať tu, čo najviac ľudí, zarobiť, čo najviac peňazí, ale Mišo (pozn.red.: Michal Kaščák, organizátor festivalu Bažant Pohda) to robí spôsobom pestrej mozaiky, sú tu veci, ktoré sú dosť odlišné, tým pádom si každý môže vybrať. Nie je to ako na nejakom tanečnom festivale, kde počujeme stále tie isté mená, ktoré hrajú stále tú istú hudbu. Na Pohode človek nájde naozaj všetko od Ukrajinského orchestra, cez jazz, punk, Vrbovských víťazov. Každý si nájde niečo svoje, na čom sa zabaví, je tu tiež veľa neznámych mien, ktoré si tu možno získajú svojich fanúšikov takže ten balans, tá atmosféra...je to veľmi pekný festival, tak isto von na zemi nevidno žiadne odpadky, atmosféra je veľmi dobrá, je to taký dospelejší festival.“
Koho si na Pohode určite pôjdeš pozrieť?
„Dnes sa teším na Moderat a samozrejme nenechal som si ujsť Sagana a jeho dnešné vystúpenie na Tour de France, v stane, kde to celé premietali bola taktiež vynikajúca atmosféra, všetci sme mu fandili a napokon to skončilo tak tesne, že o 2cm bol druhý. Ale späť k Pohode, ako som už vravel je tu super jedlo, stretávam všade plno kamošov a to všetko k tomu patrí.“
Aj tu stanuješ?
„V podstate stanujem. S frajerkou a jej psom sme spali v aute. Môjho psíka, šteniatko som ešte radšej nechal doma. Ale bolo to v pohode, zmestili sme sa bez problémov, auto máme v artist parkingu, takže máme blízko ku všetkému a je to tam veľmi v pohode a myslím, že je to lepšie ako hotel, ktorý tu síce máme zajednaný, ale iba kvôli sprche.“
Tešíš sa na svoje dnešné vystúpenie? Ako to bude vyzerať?
„Minulý rok som bol tak isto na tomto istom Red bull-áckom stage-i, ktorý mi veľmi vyhovuje. Jasné, aj minulý rok to bolo skvelé, ľudia sa bavili, užili sme si to, mal som tu aj dvoch chalanov z Anglicka, bol tu Francúz. No a dnes to všetko záleží na ľudoch, mám nejaké remixy, mám aj nejaké nové veci, podľa toho, na čo sa budú ľudia chytať, podľa toho budem aj ja hrať.“
Radšej hrávaš na festivaloch alebo na svojich vlastných akciách?
„Všetko má svoje plusy aj mínusy, výhody, nevýhody. Na Pohode som hral dva krát aj na tom najväčšom stage-i a bolo to super, páčilo sa mi, že tam máš ten dav a určite je to super zažiť, ale aj malý klub má svoju atmosféru, pri tých veľkých akciách už nevidíš ľudom do tváre, keď skáču o sto šesť, tak z tej výšky pódia, to už ani nie je vidno, takže nemáš taký priamy kontakt a ja to mám rád, keď vidím, že tí ľudia sa bavia, ale zase nesmie byť až taký priamy, že by mi ľudia zhadzovali techniku,čo sa tiež občas stáva, ale taký zdravý kontakt s ľudmi je vždy fajn a ten Red bull stage je podľa mňa ideálny, je to taká klubová časť Pohody a zároveň je tu super zvuk, takže si myslím, že je to ideálny priestor na takúto hudbu.“
Na čom pracuješ práve teraz?
„Robím nové tracky, momentálne to tak skúšam na ľudoch, vidím, ako na to reagujú a podľa toho, či sa im to páči alebo nie tak ich možno aj vydám. Zanedlho mi má vyjsť nové EP, na nemeckom labeli, tiež som robil teraz spolu s Lavagance jeden remix a som zavretý v štúdiu, tam si robím novú hudbu a čo sa týka mixov tak je to skôr, keď robím nejaké promo mixy, keď nejaká show potrebuje nalákať ľudí, tak takto som teraz práve dokončil asi tri alebo štyri, čiže dá sa povedať, že mám stále, čo robiť.“
Posledná otázka. Akú pesničku by si zahral pre Ježiša, keby zišiel ku nám na zem?
„Imagine od Johna Lennona.“
FOTOREPORT Z POHODY 2014 TU !!!!
Text: Katarína Kolesárová, Foto: Jozef Macák