Konečne, zaplesalo srdce nejedného fanúšika tejto crossoverovej legendy. Po dlhých 22 rokoch sa Faith no more ukázali na Slovensku. Fenomenálny hlasový zjav Mike Patton a jeho nemenej fenomenálni spoluhráči sa roku pána 2009 rozhodli svoje večné rozbroje hodiť za hlavu a vzkriesiť legendu. Tento čin definitívne potvrdili tento rok vydaním nového albumu Sol Invictus. Bolo veru na čase, od \"Albumu roku\" (pre nás špecificky zvláštnym vďaka zobrazeniu T.G.Masarika na obale) uplynulo už slušných 17 rokov. Na podporu tohto albumu usporiadali páni svetové turné, ktorého súčasťou sa na potešenie slovenského fanúšika stala aj Bratislava. Menej potešujúce už bolo vybrané miesto konania, biednou akustikou známe narodne tenisove centrum. Ale tak čo už...

\"\"


\"\"

Poďme pekne po poriadku. Brány areálu sa otvorili o 18:00. Pomaly sa zbierajuci dav slušným setom privítali slovenskí Mofokiller. Po nich nastúpila portlandská zostava Red fang, ktorá svojím nekompromisným, s ničím sa nebabrajúcim odpodlažným rocknrollom slušne nažhavila hladný dav.Ten kto si nepozrel reporty z predchádzajúcich koncertov tohto turné, mohol byť trochu prekvapený tým čo nasledovalo po tom čo tesáci skončili svoj set. Za niekoľko minút sa pódium zmenilo na jedno veľké kvetinárstvo. Kvety vyplnili priestor po celej šírke, ušetrené snáď nezostalo ani nádobíčko Mikea Bordina. Atmosféru kvetinárskej sekty doplnili samotní hudobníci, ktorí nastúpili cca o 20:30 v bielych \"hábitoch\".Ten kto sa obával následného vývoja bol veľmi rýchlo vyvedený z omylu. Páni to odpálili vo veľkom štýle, peckou z nového albumu, skladbou Motherfucker.Následne zákonite prišli staré hity ako From out of nowhere, Epic, či Gentle art of making enemies a publikum sa rýchlo dostalo do vytrženia. Staré skladby boli prekladané novinkami z posledného albumu. Asi najsilnejší moment prišiel počas Midlife crysis, keď skupina nechala publikum zaspievať refrén, následne prepla na nejaký ťažko identifikovateľný popsong, aby sa vo finále vratili k pôvodnej pesničke. Na interakciu s publikom celkovo nebola núdza. Mikeovi napríklad evidentne nesadlo vlažné publikum vo VIP sekcii a dal mu to riadne vyžrať, a to hneď dva krát.

\"\"


\"\"

Celkovo bol výkon 50-nikov obdivuhodný, naservírovali nám jeden a pol hodiny úžasnej show. Miernym sklamaním boli prídavky. Publikum bolo vyborné a vytiahlo Mikea&crew späť na pódium hneď dva krát. Bohužial, z piatich pridaných kúskov bola \"klasika\" len Ashes to ashes, zvyšné 4 boli vlažný materiál a ako \"pridavkové\" sa dali označiť len s jemnou dávkou irónie. Trošku sklamanie na záver, pýtalo si to uzavrieť to nejakou peckou. Veď toľko epických skladieb zostalo nezahraných... Na druhú stranu chápem že páni už majú svoje roky a v pripade ukončenia klincom typu \"we care a lot\" by si toto hladné publikum pýtalo pridavky do polnoci. Slovami pána Pattona samého: \"This is getting stupid, so we will play you stupid songs\".

\"\"

Napriek nemasným-neslanym prídavkom, napriek hroznej akustike NTC to pre správneho fanúšika bol epický a nezabudnuteľný zážitok.

Autor / Foto:
Jozef Macak