Vo štvrtok, 22. októbra 2026, bola bratislavská TIPOS Aréna – Zimný štadión Ondreja Nepelu jednou zo zastávok turné „The World of Hans Zimmer – A New Dimension“. Nezabudnuteľný večer plný filmovej hudby sa uskutočnil v zaplnenej hale s kinovo-filharmonickou atmosférou a s tvorcom hudby ako kurátorom aspoň vo virtuálnej podobe na obrazovke.
Modré lúče reflektorov striedavo hladkali obecenstvo pri občasnom pokojnom podmaze z tvorby Hansa Zimmera s duniacimi basmi akustiky. Halou štadióna sa rozliehala vôňa pukancov a šuchot v krabiciach od nich, čo koncertu dodávalo atmosféru veľkej kinosály. Presne o 19:35 prišiel orchester a hudobníci projektu The World of Hans Zimmer. Nasledovalo prednahraté video Hansa Zimmera vysielané na veľkých LED obrazovkách za orchestrom. Zimmer privítal návštevníkov a uviedol aj príchod „maestra“, dirigenta Matta Dunkleyho, na pódium. Videá sa vyskytovali medzi všetkými skladbami večera.
Výber osvedčených filmových hitov rôzneho žánru
Každá zo skladieb bola sprevádzaná tematickými animáciami v kombinácii s konkrétnymi scénami filmu. Na úvod koncertu odohrali „What Are You Going to Do When You Are Not Saving the World?“ z filmu Muž z ocele (2013) o Supermanovi. „Dobrý večer, Bratislava!“ Slová, ktoré dvakrát po sebe zazneli od dirigenta Dunkleyho. Taktiež privítal divákov na ceste 40-ročnou tvorbou Hansa a pri ďalšom oboznamovaní ľudí s jeho úspechmi Zimmer Dunkleyho z LED obrazoviek prerušil a vyzval, aby pokračoval ďalej v programe – nostalgickou piesňou „Driving“ z filmu Šofér slečny Daisy (1989). Po nej dirigent predstavil orchester a litovského hráča na dychové nástroje Sauliusa Petreikisa. Videorozhovor s Hansom Zimmerom bol predzvesťou suity z filmu Skala (1996). Pri tejto skladbe bola o prvýkrát použitá zborová sekcia ukrytá za posuvnými obrazovkami na vysokých trojposchodových lešeniach. Po zoznámení obecenstva s ukrajinským hráčom na lesný roh, zoskupením Odessa Orchestra & Friends, ktorého je členom a „marvelous“ zborom Nairobi Chamber Chorus z Kene sa program presunul k filmu Pearl Harbor (2001) so zábermi pohyblivých bielych závesov, čo pravdepodobne odkazovalo na idilku pred útokom, vojenskú nemocnicu a padlých alebo rukopis režiséra Michaela Baya. Duniace basy v úvode s tmou, ktoré rozbilo blikajúce biele svetlo bolo začiatkom hudby z filmu Temný rytier (2008). Pomyselnú búrku vystriedali tyrkysové animácie a gitarista z predchádzajúcej skladby, Amir John Haddad, tentokrát vymenil akustickú gitaru za elektrickú. Počas epickej hry orchestra zahral svoje gitarové sólo. Následne dirigent predstavil perkusnú sekciu so sólom perkusistky Olivie Martinovej, nato sólo na bicie Lucy Landymorovej a do tretice sólo na conga bubny Luisa Ribeira zo São Paula. Po tejto trojici sól Hans Zimmer nabádal divákov, aby mu ukázali, ako im je dobre na koncerte a spolu s dirigentom Dunkleym akoby naživo konverzovali. V titulnej piesni filmu Nie je čas zomrieť (2021) odohral svoje violončelové sólo Timothy Berte-Renu, ktoré doplnilo okrem orchestra aj krátke sprievodné sólo Matta Dunkleyho na tlmenú trúbku a prvýkrát zakomponovaná para valiaca sa dole z pódia. Na záver nesmelo chýbať legendárne brnknutie elektrickej gitary charakteristické pre „bondovky“. Pri skladbe z filmu Gladiátor (2000) speváčka Carla Chamoun predviedla v bielych šatách jednoduchý tanec s rukami a vlečkou a po čase ju doplnila speváčka Gen-ya Ben-gur Akselrodová v tmavých šatách, čo vizuálne pôsobilo ako čínske protiklady Ying a Yang, a spoločne spievali duety s dvojhlasmi. Po jemnej standing ovation uviedlo krátke video Hansa Zimmera a dirigentovo predstavenie klávesistky Briany Washingtonovej hrajúcej „mighty organ part“ posledné dielo pred 20-minútovou prestávkou „Intermission“ – hudbu z filmu Interstellar (2014), ktorej záverom boli vystupňované silné decibely podkladu s orchestrom.
Druhá polovica priniesla ešte viac emócií a ovácii
Po prestávke projekt The World of Hans Zimmer preniesol divákov opäť do sveta DCU s „Wonder Woman Suite“ z filmu Wonder Woman (2017) s husľovou virtuózkou Mayou Levyovou. Zbor na lešení neskôr dopĺňa animácia tmavých postáv tiež na lešení a sólový gitarista Haddad. Nasledujúca kompozícia z filmu Kung Fu Panda (2008) začala pomalým nočným úvodom Sauliusa Petreikisa na bambusovej flaute. K nemu sa pridal sólista s japonským šamisenom, ktorý svojou hrou preklopil noc na pestrofarebný deň s hravou melódiou sprevádzajúcou výcvik „Dračieho bojovníka“. Pred ďalšou skladbou sa Petreikis pochválil svojím arzenálom piatich drevených dychových nástrojov, ktoré mal práve pri sebe. Čo sa týka videa Hansa Zimmera, tentokrát v ňom zdieľal gauč s režisérom Guyom Ritchiem. Ten režíroval film Sherlock Holmes (2009) s Robertom Downeym Jr. a Judom Lawom v hlavných úlohách, ktorého suita zaznela hneď po skončení videa. Vážnu melódiu neskôr vo svetle červenej vystriedala divoká tanečná zábava sólistov – menovite huslistky Levyovej, Washingtonovej s akordeónom, violončelistu, mandolinistu, basáka Davea Marksa a Haddada hrajúceho na bendže. Zábavným momentom bolo, keď Washingtonová pri hre na akordeón na nejaký čas okradla Dunkleyho o jeho dirigentskú paličku. Taktiež, keď sa violončelista s Marksom hrali s intenzitou potlesku a sólisti vtipkovali s dirigentom. Pri hudbe z filmu Duna: Časť druhá (2024) dudukové sólo neskôr dopĺňali sláčikové nástroje orchestra a pri animovanom Princovi Egyptskom (1998) malo sólo violončelo, husle a flauta. Neskôr speváčka Akselrodová v strieborných trblietavých šatách spolu s odkrytým zborom predviedla operné vokály. Nasledujúce dva body programu, hudba k filmu The Power of One (česky Síla muže, 1992) a k filmu Leví kráľ (1994/2019), zahŕňali okrem sólistov orchestra v popredí pódia aj zbor Nairobi Chamber Chorus s hlavnými spevákmi Futureloveom Sibandom zo Zimbabwe a Nokuklanyou Dlaminiovou z Južnej Afriky. Pri Levom kráľovi sa Sibanda s Dalminiovou na časť vystúpenia dokonca vytratili z pódia a neskôr sa zjavili kráčajúc stredom haly zimného štadióna medzi divákmi a vystúpenie zožalo väčší standing ovation. Nasledovalo kompletné menovité predstavenie členov projektu aj s užívateľským menom na Instagrame pre lepšie vyhľadávanie. Poslednými dielami Hansa Zimmera, ktoré odohrali v Bratislave, boli kompozície z filmov Počiatok (2010) a filmovej série Piráti z Karibiku. Prvá menovaná suita bola ozvláštnená virtuálnym sólovým klavírom Hansa Zimmera, ku ktorému sa neskôr pridal aj zvyšok orchestra. Obe diela zožali obrovský standing ovation a medzere medzi nimi Hans Zimmer z videa povzbudzoval obecenstvo, aby „spravilo rámus“. Piráti z Karibiku zakončili koncert veľkolepo gradovaním hudby, príchodom všetkých na pódium, hrou orchestra v stoji a scénou bojujúcich pirátskych lodí na čele s kapitánom Jackom Sparrowom, čo odrátavalo scénu výbuchu výbušnín.
Ako zileniál môžem z tohto večera vypichnúť dve diela, pri ktorých hudbe a vizuálnych efektoch mal človek naozajstné zimomriavky a bol vtiahnutý do deja – Leví kráľ a Piráti z Karibiku. Živí vystupujúci so scénami filmu v pozadí predsa len prinášajú úplne iný kultúrny zážitok.
Foto: Denis Kollar
Text: Dominik Kotes
