Bratislavské Tehelné pole sa v sobotu 26. septembra zmenilo z futbalového štadióna na obrovskú koncertnú arénu. Enrique Iglesias priniesol do hlavného mesta svoje najväčšie hity, emócie, výraznú svetelnú produkciu aj pyrotechniku. Večer, ktorý sa začínal pomerne pokojne, napokon vyvrcholil šou pred burácajúcim štadiónom.
Brány Tehelného poľa sa pre návštevníkov otvorili o 17:00. V tom čase ešte nič nenasvedčovalo tomu, aká atmosféra sa na štadióne vytvorí o niekoľko hodín neskôr. Ulice v okolí neboli výrazne preplnené a príchod tisícok fanúšikov prebiehal plynulo.
Z pohľadu organizácie zvládlo okolie štadióna nápor návštevníkov veľmi dobre. Polícia dohliadala na dopravu aj presun ľudí smerujúcich na Tehelné pole a celý príchod pôsobil pokojne a organizovane. Samotný štadión sa zapĺňal postupne, bez výraznejšieho chaosu či tlačeníc.
Večer otvorila Lina Mayer
Približne o 18:00 sa o prvú hudobnú časť večera postarala slovenská speváčka Lina Mayer. S pribúdajúcimi skladbami zároveň pribúdali aj ľudia na tribúnach a ploche štadióna.
Postupne sa začalo stmievať, čoraz viac vynikala svetelná produkcia a dovtedy pokojné publikum začalo ožívať. Fanúšikovia reagovali na hudbu, spievali a bolo cítiť, že Tehelné pole sa pomaly pripravuje na hlavný bod večera.
Po vystúpení Liny Mayer prevzal program DJ spolu s moderátorkami Rádia Expres. Nasledujúcu približne hodinu vypĺňali čakanie známymi rádiovými a tanečnými hitmi.
A práve počas tejto časti sa obraz štadióna definitívne zmenil. Kým podvečer prichádzali ľudia pokojne a postupne, teraz už boli tribúny aj standing zóny zaplnené a s pribúdajúcou tmou začala atmosféra výrazne hustnúť.
Bolo jasné, na koho všetci čakajú.
Štadión burácal ešte skôr, ako sa Enrique objavil
Keď sa skončil program Rádia Expres, svetlá zhasli.
Stage zostal zahalený v tme a svietili prakticky iba LED prvky lemujúce jeho okraje. Hudba a tma urobili svoje. Z tribún aj zo standing zón sa začal ozývať krik, pískanie a skandovanie.
Čakanie navyše natiahlo približne 40-minútové meškanie Enriqueho Iglesiasa. Namiesto toho, aby energia publika postupne opadala, napätie na štadióne sa ešte stupňovalo.
A potom prišiel moment, na ktorý všetci čakali.
Pri nástupe Enriqueho Iglesiasa Tehelné pole doslova vybuchlo. Pískanie, krik a jasot sa zliali do obrovskej zvukovej kulisy a v tej chvíli už bolo jasné, že pokojný podvečer je definitívne minulosťou.
Hity, ktoré poznal celý štadión
Iglesias počas večera postupne siahal po skladbách z rôznych období svojej kariéry. Zazneli hity ako Súbeme La Radio, Ring My Bells, I'm a Freak, Tired of Being Sorry, I Like How It Feels, Takin' Back My Love, Heartbeat, Escape, Bailamos, Bailando, Tonight (I'm Loving You), Hero či I Like It.
Koncert tak nebol postavený iba na novších skladbách. Enrique siahol aj po piesňach, s ktorými si ho mnohí fanúšikovia spájajú už celé desaťročia.
A publikum ich poznalo.
Pri najväčších hitoch už nešlo len o človeka na pódiu a ľudí pod ním. Spieval prakticky celý štadión.
Oheň, konfety a svetlá
Hudobnú stránku koncertu po celý večer podporovala výrazná vizuálna produkcia. Ohnivé efekty neprichádzali iba zo samotného pódia. Pyrotechnické prvky boli rozmiestnené aj na konštrukciách ďalej v priestore štadióna, vďaka čomu šou nepôsobila uzavreto iba do priestoru hlavného stageu.
Plamene, svetlá a konfety dodávali najväčším skladbám ďalší rozmer a pri pohľade na celé Tehelné pole bolo vidieť, že nejde iba o koncert postavený na mene interpreta, ale o veľkú štadiónovú produkciu.
Najsilnejší vizuálny moment si však organizátori nechali na samotný záver.
Finále, ktoré si Tehelné pole zapamätá
Záverečná I Like It sa zmenila na veľkú oslavu celého večera.
Nad hlavy publika sa dostalo množstvo obrovských balónov. Ľudia ich odrážali rukami a balóny putovali ponad standing zóny ako obrovské lopty. Do toho lietali konfety, pracovali svetlá a štadión sa na niekoľko minút zmenil na jednu veľkú párty.
A keď už sa zdalo, že viac efektov ani netreba, prišla posledná bodka.
Ohňostroj.
Pyrotechnické finále nad Tehelným poľom uzavrelo večer spôsobom, ktorý presne zodpovedal jeho postupnej gradácii. Od pokojného príchodu prvých návštevníkov cez postupne sa zapĺňajúce tribúny, prvé koncerty a dlhé očakávanie až po štadión plný spievajúcich ľudí, balónov, konfiet a svetiel.
Enrique Iglesias možno nechal Bratislavu čakať o niečo dlhšie, než fanúšikovia očakávali. Keď však napokon prišiel na pódium, Tehelné pole dostalo presne to, na čo celý večer čakalo – veľkú popovú šou postavenú na hitoch, ktoré poznajú celé generácie.
A podľa reakcie štadióna ich Bratislava stále spieva rovnako nahlas.
Foto: Juraj Gerek
