Deep Purple sa po 17 rokoch vrátili do Bratislavy. Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu odohrali koncert, ktorý spojil tri generácie fanúšikov a pripomenul, prečo ich meno patrí medzi najdôležitejšie v histórii rockovej hudby.

Bratislavský Zimný štadión Ondreja Nepelu bol v nedeľu 4. októbra zaplnený do posledného miesta. Deep Purple sa na Slovensko vrátili po sedemnástich rokoch a záujem o ich koncert potvrdil, že ich hudba ani po desaťročiach nestratila svoju silu.

Jedným z najzaujímavejších momentov večera však nebola iba samotná kapela, ale aj publikum. V hale sa stretli mladí fanúšikovia v tričkách rockových kapiel, rodičia s deťmi aj generácia, ktorá Deep Purple pozná ešte z vinylových platní a prvých nahrávok. Tri generácie na jednom koncerte sú dôkazom, že hudba Deep Purple dávno prekročila hranice jednej generácie.

Večer otvorili Jayler

Ešte pred hlavnou hviezdou sa predstavila mladá britská kapela Jayler. Ich vystúpenie rozhodne nepôsobilo ako povinná predkapela. Počas ich setu sa hala postupne zapĺňala a mladá zostava ponúkla energický klasický rock, ktorý fungoval ako príjemný úvod do večera.

Jayler ukázali, že britská rocková tradícia má aj dnes svojich pokračovateľov a že predskokan môže byť plnohodnotnou súčasťou koncertného večera.

Deep Purple: desaťročia skúseností, stále veľká energia

Po zhasnutí svetiel sa na pódiu objavila zostava, ktorej vek by mohol pôsobiť ako neuveriteľné číslo. Ian Gillan má 81 rokov, basgitarista Roger Glover 80, bubeník Ian Paice 78, klávesista Don Airey 78 a gitarista Simon McBride 47 rokov.

Práve Ian Paice je zároveň jediným členom zostavy, ktorý je v Deep Purple nepretržite od založenia kapely v roku 1968.

Čísla však počas koncertu nehrali žiadnu úlohu.

Deep Purple od prvých tónov pôsobili sebavedomo a sústredene. Paice za bicími predviedol energický výkon, Glover zostal tradične pevnou oporou rytmickej sekcie a Ian Gillan si koncert viditeľne užíval. Jeho hlas už prirodzene znie inak ako pred desaťročiami, no jeho pódiová charizma a schopnosť komunikovať s publikom zostávajú výraznou súčasťou identity kapely.

Veľký priestor dostali aj inštrumentálne pasáže. Don Airey predviedol klávesové sólo, v ktorom spojil klasické motívy, blues aj rock. Publikum ocenilo jeho výkon dlhým potleskom.

Výraznou postavou koncertu bol aj gitarista Simon McBride. Do kapely prináša mladšiu energiu a zároveň rešpekt k pôvodnému materiálu. Jeho gitarové pasáže v skladbách ako „Highway Star“ či „Lazy“ boli technicky presné, ale zároveň nepôsobili sterilne.

Od Highway Star po Black Night

Setlist ponúkol kombináciu veľkých klasík aj skladieb z novšej tvorby. Koncert otvorila „Highway Star“, po ktorej nasledovali „A Bit on the Side“ a „Into the Fire“.

Medzi výrazné momenty večera patrili „Lazy“, „Sometimes I Feel Like Screaming“ a predovšetkým „Perfect Strangers“. Práve pri nej bolo cítiť, ako silno má kapela svoju hudbu zapísanú v pamäti fanúšikov.

Potom prišiel moment, na ktorý čakal prakticky celý štadión.

Prvé tóny „Smoke on the Water“ okamžite spojili celú halu. Spievali mladí aj starší fanúšikovia a jeden z najznámejších gitarových riffov v histórii rocku opäť fungoval rovnako jednoducho a účinne ako pred desaťročiami.

Záver patril skladbám „Hush“ a „Black Night“. Pri poslednej menovanej sa publiku zjavne nechcelo koncert ukončiť a hala zostala ešte niekoľko minút v koncertnom režime.

Deep Purple stále fungujú

Bratislavský koncert nebol postavený na nostalgii. Deep Purple síce prišli s desiatkami rokov hudobnej histórie za sebou, no na pódiu pôsobili ako kapela, ktorá stále chce hrať a nie iba pripomínať svoju minulosť.

Výborný zvuk, skúsení muzikanti, výrazné inštrumentálne sóla a predovšetkým skladby, ktoré prežili niekoľko generácií, vytvorili večer, ktorý mal svoje tempo aj emóciu.

Deep Purple v Bratislave opäť ukázali, že vek nemusí byť pre rockovú kapelu limitom. Rozhodujúce je, či má stále čo povedať a či jej hudba dokáže osloviť ľudí v hale.

V nedeľu večer bolo jasné, že Deep Purple túto schopnosť stále majú.

Foto / Text: Juraj Gerek